This thesis deals on integration of ASEAN. The primary objective of this thesis is to find out the potential of ASEAN to be politically and economically integrated like EU, and the kind of difficulties it may face in a mid way. Since EU is a pioneer and benchmark for any integration and ASEAN takes EU as a reference, I choose EU as a base to compare the progress of ASEAN. As for the theoretical aspect, integration theory and its importance in global scenario is discussed. The research sought after the way ahead for ASEAN. This study is based on a comparative analysis of the development of both EU and ASEAN. The information and literature needed for the thesis will be collected from open source, which is easily accessible to all. After analyzing the historical background, present development and future prospect, I think ASEAN is turning out to be the successful regional cooperation. Even though ASEAN took reference from EU in its development, It don´t need to be like EU. Being the cooperation from different group of differently diversified nations, It can pave its own way forward and can lay good precedent for other upcoming regional co-operations. ; M-IR
During the pandemic model for swedish public management have been discussed. In the societal debate, demands have been made for increased centralization and for the state to take over municipal areas of responsibility. The pandemic's crisis management has revealed a lack of knowledge about municipalities among government authorities and that there are differences in conditions between municipalities for the implementation of the activities. In studies of five municipalities and one region during the period 2020–2021 the results show the local level's ability to handle pandemics, which is also confirmed by international studies. The crisis management of the region/municipalities has shown the strength of a decentralized structure, but also that important development issues must be handled locally for an effective management of future crises. The answer lie in strengthening local self-government and addressing the challenges that exist in the multi-level governance that has come to characterize the public sector. ; I samband med pandemin har den svenska förvaltningsmodellen diskuterats. Det har funnits ett ifrågasättande av kommunernas förmåga att hantera den kris som pandemin innebar. Samtidigt har pandemins krishantering avslöjat så väl brist på kunskap om kommunal verksamhet bland statliga myndigheter som att det föreligger skillnader i förutsättningar mellan kommuner för verksamhetens genomförande. I studier som genomförts av fem kommuner och en region under perioden 2020–2021 visar tvärtom resultatet på den lokala nivåns förmåga att hantera pandemin, vilket även bekräftas av internationella studier. Regionens och kommunernas krishantering har visat styrkan i en decentraliserad samhällsstruktur, men också att viktiga utvecklingsfrågor och blottlagda brister måste hanteras lokalt för en ändamålsenlig hantering av kommande kriser och för en gynnsam utveckling i vardagen. Svaret finns inte i en ökad centralisering, utan en förstärkning av det kommunala självstyret och att ta sig an de utmaningar som finns i ...
Pojem transteritoriálny správny akt je vo vede správneho práva relatívne novým, a to najmä v podmienkach Slovenskej republiky. Svoju praktickú uplatniteľnosť má v súvislosti s uplatňovaním práva Európskej únie (aj medzinárodného práva). Jeho podstata spočíva v tom, že účinky takéhoto správneho aktu vydaného v rámci jedného členského štátu presahujú územie tohto členského štátu, t.j. majú účinky aj v iných členských štátoch, resp. vo všetkých členských štátoch Európskej únie bez toho, aby podliehali procesu jeho uznania. Cieľom monografie je zhrnutie výsledkov skúmania tohto typu správnych aktov, vymedzenie jeho charakteristických znakov a jeho účinkov, skúmanie možností procesnej obrany pred pôsobením jeho účinkov zo strany dotknutého štátu, prípadne posúdenie možností unifikácie postupu členských štátov Európskej únie v prípade potreby procesnej obrany voči účinkom transteritoriálnych správnych aktov. V rámci monografie sú taktiež analyzované jednotlivý typy transteritoriálnych správnych aktov aplikujúcich sa v podmienkach Európskej únie a Slovenskej republiky, ktoré sú kategorizované podľa stanovených kritérií. *** Transterritorial administrative acts in the confitions of the European Union and Slovak republic Scientific monograph summarizes outputs of research project named as "Transterritorial Administrative Acts of the Member States of the European Union" supported by the Grant of the Scientific Grant Agency under no. 1/0203/18. The concept of a transterritorial administrative act is relatively new in administrative law, especially in the conditions of the Slovak Republic. It has practical applicability to the application of European Union law (including international law). Its essence lies in the fact that the effects of such an administrative act issued within one Member State exceed the territory of that Member State, have effects in other Member States, in all Member States of the European Union without being subject to the recognition process. The purpose of the monograph is to present outputs of the ...
Książka stanowi tom studiów autorstwa polskich i zagranicznych językoznawców poświęcony zmianom we współczesnych językach słowiańskich, szczególnie widocznym w słownictwie i słowotwórstwie. Uwzględnienie aspektu stylowo-funkcjonalnego w rozwoju leksyki pozwala lepiej zrozumieć dynamikę zmian językowych i skuteczność działań komunikacyjnych. Celowościowy i pragmatyczny charakter zachowań komunikacyjnych ujawnia się szeroko w uwzględnionych przez Autorów kontekstach społecznych, politycznych i kulturowych. Prace zostały pogrupowane w trzy działy tematyczne: - Zjawiska, procesy i tendencje rozwojowe w słownictwie specjalistycznym (terminologii); - Dynamika mechanizmów słowotwórczych i leksykalnych; - Zmiany leksykalne we współczesnej komunikacji językowej i dyskursie. Wyodrębnione działy pomagają uporządkować przedstawioną w tomie problematykę, wskazując na dominantę tematyczną w poszczególnych tekstach. Zakresy tych grup nie są jednak ostre, złożona i wielowarstwowa problematyka tendencji i zmian we współczesnym słownictwie słowiańskim jest omawiana w różnym stopniu w każdym z wydzielonych działów. W większości prac zastosowano podejście konfrontatywne, pozostałe stanowią podstawę do takiego ujęcia. Do badań wykorzystany został bogaty materiał języków słowiańskich: polskiego, czeskiego, słowackiego, białoruskiego, rosyjskiego, ukraińskiego, bułgarskiego, słoweńskiego, a także innych języków, jak np. nowogreckiego. ; This volume of studies by Polish and international linguists is devoted to changes in modern Slavic languages, which are especially noticeable in the spheres of vocabulary and word formation. Taking into consideration the stylistic and functional aspect of lexis development allows for a better understanding of the dynamics of language change and the efficacy of communicational acts. The purposeful and pragmatic character of communicational behaviour manifests itself widely in the social, political and cultural contexts considered by the Authors. The works comprising the volume are divided into three thematic sections: - Phenomena, processes and tendencies in the development of specialist lexis (terminology); - Word formation and lexical mechanisms dynamics; - Lexical change in modern language communication and discourse. The sections help organize the volume by highlighting the dominant theme in particular texts. The scopes of the sections are, nevertheless, not sharply delineated – each section is to an equal extent devoted to the complex and multifaceted subject-matter of the tendencies and changes in modern Slavic vocabulary. Most of the works comprised in the volume adopt a contrastive approach, the remaining ones can serve as bases for contrastive studies. The text analyse the rich material of the Slavic languages – Polish, Czech, Slovak, Belarusian, Russian, Ukrainian, Bulgarian and Slovene – as well as of other languages, like Modern Greek. ; Publikacja finansowana ze środków Instytutu Slawistyki Polskiej Akademii Nauk
