Suchergebnisse

Príspevok upriamuje pozornosť na platnú právnu úpravu predpokladajúcu možnosť, že prezident Slovenskej republiky sa počas svojho funkčného obdobia môže stať nespôsobilým na výkon funkcie, s čím Ústava spája nezanedbateľné dôsledky. Cieľom je posúdiť, či existujúca úprava dostatočným spôsobom zabezpečuje riadny výkon prezidentských právomocí aj v prípade, ak by osoba zastávajúca úrad prezidenta nebola na výkon svojej funkcie spôsobilá. Pozornosť je však venovaná aj potenciálnemu zneužitiu súčasnej úpravy. Príspevok preto skúma aj to, či by Ústavou predpokladanú nespôsobilosť prezidenta bolo možné využiť na presadenie určitého rozhodnutia, ku ktorému sa hlava štátu stavia odmietavo, prípadne naopak, k zabráneniu prijatia určitého rozhodnutia hlavou štátu samotnou. Súčasťou záveru príspevku je, v kontexte stručnej komparácie s ústavnými úpravami v ostatných krajinách V4, aj formulácia návrhov de lege ferenda.

In 2020, the tenth democratic and free elections after the fall of the communist regime in Slovakia resulted in a broad coalition government, which obtained its mandate mainly to fight corruption. However, the global pandemic of COVID-19 has fundamentally changed priorities. Indeed, growing dissatisfaction with the governance of the state in early 2021 has led to the organization of a referendum on early parliamentary elections. The article draws attention to the constitutional problems associated with holding such a referendum in the conditions of the Slovak Republic, not only in general, but also, and especially, in times of crisis. ; In 2020, the tenth democratic and free elections after the fall of the communist regime in Slovakia resulted in a broad coalition government, which obtained its mandate mainly to fight corruption. However, the global pandemic of COVID-19 has fundamentally changed priorities. Indeed, growing dissatisfaction with the governance of the state in early 2021 has led to the organization of a referendum on early parliamentary elections. The article draws attention to the constitutional problems associated with holding such a referendum in the conditions of the Slovak Republic, not only in general, but also, and especially, in times of crisis.

Príspevok sa zaoberá prípadom tzv. povolebného patu, čiže situáciou, kedy v dôsledku výsledkov parlamentných volieb nie je možné vytvoriť stabilnú väčšinovú vládu. Pozornosť je venovaná jednotlivým ústavným a paraústavným mechanizmom, ktoré v podmienkach ústavného systému Slovenskej republiky na vyriešenie povolebného patu prichádzajú do úvahy. Príspevok je doplnený aj o stručnú úvahu de constitutione ferenda využiteľnú aj v širšom kontexte, teda nie len v rámci Slovenskej republiky.